natahujem makke ruzove nohavice. dnes je pohov od vsetkych chlapov. nechavam si vlasy susit do neposlusnych kucier, pery mam stiplavo cervene. ockom este mrkam na telefon, ci si nahodou ktorysi nespomenie, ale nechcem aby si.
vcera mi bolo fajn. tak fajn, ze vies, ze to chlapca to nemysli zle. ze mu citas myslienky a on si ich da. rad ta chyti za koleno a ked ti vykukne kusok pokozky, tak si to vsimne. chce sa jej dotknut. jednoducho pocka, kym vsetci pochopia, ze chce byt sam a ja sa nedam prosit ze nemam este ist. nehram sa na netykavku, nie nie, ja som ho citala, vsetky jeho myslienky, viem, ze teraz to pride a bolo by nespravne robit inak.
a pritom mi napadaju cudne veci:
-nenechaj ho zajst pridaleko, nenechaj. vies, ze chlap si ta potom nebude vazit, aj ked vies, ze je to hovadina, lebo ked si ta nevazi uz teraz, nezmenis, dievca nezmenis
-prestan, nechytaj ho tak vazne, och bozeboze, co si komu zrobila, ze sa nevies premoct
-preco uz myslis na to, ze budes mat blondave deti, ze nechces, aby sa im pokozka spalila vzdy ked vyjdu na slnko, och ale ma svalnate nohy
-ty si idiot, ty si idiot, nemysli na zaja, ty si idiot. no a co, ze ta ignoruje, aj ty ignorujes od tejto chvile jeho
-co by na mna povedali jeho rodici?
-dories si ostatne male smetiska, potom si mozes urobit novu kopku
-citim sa fajn, tak ako po rokoch spolocneho zivota. len ako keby sme nieco preskocili... alebo ja som
odprevadza ma. uz mu nevidim do myslienok. dufam, ze ani on mne.
lebo som hrda, ze som ho nenechala. aj ked mi napadali cudne myslienky.
No comments:
Post a Comment