novy vianocny ritual vytvoreny

tristvrte na devat. dopozerala som film. dobry bol! v polovici som zaspala a stale viem o co islo ked skoncil. 

ludia sa stazuju na upratovanie, zhon, na to ake su sviatky nalinkovane. umyt okna, smeju sa. vylestit krystale, prevratia ocami. pohrdaju materialzmom a hovoria ake by tie vianoce mali byt. duchovnejsie. o radosti. a pritom kazdy to tak robi. kazdy rok.

len nie ja. tuzim po tom stereotype z detstva. par dni do zimnych prazdnin, uz skoro desat a my este len vkladame do rury druhy plech medvedich labiek. :)

deviata, mucim si pult v kuchyni, vykrajujem hviezdy. aj panakov som vykrojila, ale potom mi prislo, ze taky panacikovia su chytlava pernikova tema. co ak by niekto populisticky vyhlasil, ze preco nemam aj zeny panacikov. alebo ze ked som mu z orieskov urobila gombiky na koseli, preco potom nema nohavice. tak radsej vykrajujem hviezdy. je ticho, tmavo, chladno. napada mi, ze by som mohla pustit radio, nech je ten nevianocny vzduch pohlteny tonmi nejakej obmeny tichej noci. najradsej mam tu santa baby... santa cutie... hurry toniiight. alebo aj o rudolfovi: rudolf, the red-nosed raindeer, had a very shiny nose... dam dam dam. anyway, je strasna zima. vychodne okna su zamrazene. ziadne kvety mrazom malovane, nie nie, take vrstvisko ladu, ze aj korculovat by sa dalo. a v zapadnych izbach fuka do okien tak velmi, ze listy na tej qvaziruzi omrzli. mamka v praci, bratia v praci. som taka samucicka sama.

dam na hviezdy cervene hrozienka. tak to vyzera, ze maju srdce. ale ved ja viem, ze hviezdy srdcia nemaju, ale sa budem tvarit, ze teraz maju. vyberam plech po plechu a do nosa mi zakazdym udrie horuci vzduch presiaknuty pernikovym korenim. od dnes nelubim chrenovy syr. sice som ho jedla len prvy raz, ale aj tak ho odnes nemam rada. dam si ho este kusok teda.

a vcera som mala dlhu noc. domov som po spickach prisla o siedmej. ako inak, hviezda parketu. parketovy tiger, levica, alebo tak. vsetkym chlapom v clube stal. ti nesmeli sa mi predstavili. asi traja ci styria. smeli sa snazili ziskat pozornost ignorovanim ma a zameranim sa na najblizsiu zensku v okoli. ked sa saliem, je mi to jedno. bolo mi to vianocne jedno.

desat. odskrabujem muku z linky. prvoplanove myslienky tukam do klavesnice, aj ked som si radsej mohla precitat o najvaznejsich terajsich problemoch sveta. o tom, ako za barell siel pod $34. ale sak su vianoce.

sun-touched

zobudili ma ranne luce. nikdy som si nezvykla zatahovat okna, pretoze som to tak mala rada. zobudzat sa na teple pohladenie. vcera v noci boli okna potlacene filmom mrazu a ja som od unavy padla, este zakrutena v uteraku, do perin.

take zvlastne dni. je poludnie, noviny este neprecitane. teraz si zbehnem po makke pradlo a ked ho budem ukladat, budem mysliet na vsetko.

odisiel zo zasadacky, pozrel na mna tym svojim chlapcenskym vyrazom. uz sme si vydiskutovali, ze ma ma rad, len ja nikdy nemam cas. povedala som, ze ked chcem, cas si vzdy najdem. tak teda sa na seba usmievame lebo vieme co ostatni nevedia. jazycek dveri vklzol do zamky a matt, znicoho nic, vravi, ze sa augustovy vcera urazil, lebo matt chcel ist domov, nevidel priatelku uz nejakych patdesiat hodin. ale augustovy nerozumie, ved ked mu dievca zavola, povie, ze nerobi nic, a ze samozrejme moze prist, a potom viete co, viete co urobi? he f*cks her. takze ako by mohol pochopit, ked on len so zenami spi, jednoducho ich ma len na to.

na tvari mi zamrzol usmev, snazim sa vydavat zvuky podobne smiechu. co vedia? vedia nieco? tusia... mozno mi matt neuveril, ze v piatok som odisla hned po nom.

zabka, daj si pozor na neho, vazne. hovori ako mimochodom. ako len preto, ze som jedina zenska v miestnosti. krutim hlavou. vraciam sa k clanku o cinskych souvereign wealth funds. vysvetluju v nom, ze som pre neho zaujimava, lebo som taka nedosiahnutelna. nikdy nemam cas a on tusil, ze to nie je o case, ale o zaujme. radia mi, nech sa k nemu spravam ako k zvysku. vecer ho stretavam, usmejem sa, uspesne ignorujem.

rano som bola sun-touched. len preto sa usmievam.