zobudili ma ranne luce. nikdy som si nezvykla zatahovat okna, pretoze som to tak mala rada. zobudzat sa na teple pohladenie. vcera v noci boli okna potlacene filmom mrazu a ja som od unavy padla, este zakrutena v uteraku, do perin.
take zvlastne dni. je poludnie, noviny este neprecitane. teraz si zbehnem po makke pradlo a ked ho budem ukladat, budem mysliet na vsetko.
odisiel zo zasadacky, pozrel na mna tym svojim chlapcenskym vyrazom. uz sme si vydiskutovali, ze ma ma rad, len ja nikdy nemam cas. povedala som, ze ked chcem, cas si vzdy najdem. tak teda sa na seba usmievame lebo vieme co ostatni nevedia. jazycek dveri vklzol do zamky a matt, znicoho nic, vravi, ze sa augustovy vcera urazil, lebo matt chcel ist domov, nevidel priatelku uz nejakych patdesiat hodin. ale augustovy nerozumie, ved ked mu dievca zavola, povie, ze nerobi nic, a ze samozrejme moze prist, a potom viete co, viete co urobi? he f*cks her. takze ako by mohol pochopit, ked on len so zenami spi, jednoducho ich ma len na to.
na tvari mi zamrzol usmev, snazim sa vydavat zvuky podobne smiechu. co vedia? vedia nieco? tusia... mozno mi matt neuveril, ze v piatok som odisla hned po nom.
zabka, daj si pozor na neho, vazne. hovori ako mimochodom. ako len preto, ze som jedina zenska v miestnosti. krutim hlavou. vraciam sa k clanku o cinskych souvereign wealth funds. vysvetluju v nom, ze som pre neho zaujimava, lebo som taka nedosiahnutelna. nikdy nemam cas a on tusil, ze to nie je o case, ale o zaujme. radia mi, nech sa k nemu spravam ako k zvysku. vecer ho stretavam, usmejem sa, uspesne ignorujem.
rano som bola sun-touched. len preto sa usmievam.
No comments:
Post a Comment