zabka vdacna

posuvam plavky trocha nizsie odkryvajuc bledy pasik pokozky. zasvietila cervena na obidvoch svetlach, ulica utichla, z blizkej restauracie tiez akoby vymienali platne. skusam ci mi posledny z teplejsich dni babieho leta vyhodi na nose pehy, ale asi nie.

vychadzal z triedy, pozrel sa na mna. ja som sa na neho, sklopil oci. od stvrtka preslo len par hodin, ja som uz naplanovala stretnutie s jeho rodicmi, najblizsiu dovolenku a vratili sa mi sny o princeznovskych svadobnych satach. vduchu mu dakujem za ten pohlad, aj ked len jeden.

vysnivany zivot

its midnight. panko tlaci cez cestu prazdny kocik. podnapity par sa natahuje pred krcmou, dvojica adolescentov sa objima, neonky vsetko ukazu. teply septembrovy vecer vylakal ludi obzerat si hviezdy, aj ked tam ziadne nie su. a ja to vidim, neviem, ci to je film, ci naozaj, ale paci sa mi to. amerika ako som si ju predstavovala.

kolegyna vylieza na bar, tancuje s tym chutnym barmanom. vediem konverzaciu s mojim secret admirer a potom ma len odpravadza k autu, dvakrat mi podava ruku, potom sa objimeme. zabudne si pytat cislo. on s chemiou. ja bez nej.

lezim vedla davneho, je mi zo seba divne. rovno poviem, ze zle. podomnou mokre prikrivky, posledne bozky, bezim domov. amerika ako som si ju nepredstavovala, epizoda za epizodou. neviem, ci je to film, sucks is that it is neverending.

zenska

hey! som ti chybal?
no... jasne, kazdy mi chyba.
a ako velmi?
z oci som mu vyvestila privelky zaujem. plamienky uz nehovorili o tom, ze ho pritahujem, a ze mam najbohoveskejsi zadok v sirokom okoli. jeho oci mi povedali, ze som ho nechala zajst v jeho tuzbach, bohuzial, pridaleko.
neodpovedam, len mavnem na pozdrav.

septembrovy na mna zamava, dvojzmyselne zmurkne, pyta sa sproste otazky. odvtedy, co sme sa pobozkali, neurobil jediny krocik k tomu, aby ma presvedcil, ze som urobila dobre nechajuc ho dotknut sa ma. inak, ziadna elektrina pri pohlade na neho.

jeden z tych byvalych vravel, ze by som mala prist pozriet do jeho bytu. mozno, povedala som.
mozno slecinka, mozno...

a tak som suhlasila, ze zajtra pojdem na drink, hrozne ma baby chcu dat dokopy s mojim secret admirer. som si vsimla, ze ma celkom chutny zadok. tak som suhlasila.

spolusediaci z econ triedy ma nejako casto odprevadza na zastavku. smejeme sa na freshmenoch a ohovarame profesorku.

ale aj tak to je o nicom. ja by som chcela radsej s byvalym zajom, alebo s tym blondakom barmanom, alebo s tym tmavovlasym vysokacom co sedi predomnou.
zajtra si obleciem tie cervene satky na gombicky a dam si pekne vysoke sandalky.

zena

prazdno

kvapky sa mi vpijaju do jemneho pulovrika. tie, co pristali na opalenej pokozke, rychlo miznu ako moje prazdne myslienky. auta prechadzaju, soferi otacaju hlavy, odvaznejsi zatrubia. cosi mi vravi, ze som tak akurat teraz. na vydaj. ved tak to uz chodi. omamena chladom autobusu si prezeram posledne kvapky co padali do prazdna na opalenu pokozku, presne mierili na srdce.

tak to uz raz je. uplnou nahodou som myslela na toho neuveritelneho muza, ktoreho som pred rokom videla prvy raz. tmavovlasy, iskricky v ociach, dokonaly usmev, je si vedomy svojim vyzorom, bali zenske jedna za druhou, tie mu padaju pod nohy, tancuju s nim, kradnu si ho, aj ked v tanci je trocha drevo, davaju mu cisla, a on sa tvari, ze im zavola. a ja som len ta casnicka, aj ked sa tvarim pohrdavo, vymenila by som sa s ktoroukolvek, len na chvilku, byt na jednu noc tou, co ma ten boz(sky)i dar vedla seba.

a tak som nahnevana a unavena prisla na tu svadbu pomoct. unavena z celotyzdnoveho zaneprazdneneckeho maratonu od rana do noci, nahnevana s vedomim, ze mne to uz naozaj netreba - usmievat sa na ludi, co si stale myslia, ze su viac nez ja. nez ktokolvek. idioti.

a bol tam on.

s nevysvetlitelnou tuzbou byt ktoroukolvek zo zien, ktorych sa dotkol, som prezila vecer. nemozem sa zbavit tej tazoby z prazdnoty, ktoru som ochotna pretrpiet kvoli takej zivocisnej sebeckosti. myslienky su prazdne. ziadne vyssie hodnoty.

bad days are over

uz neotvaram oci nadranom neschopna zasa zaspat. netecu mi uz slzy, ked som sama. nevyplna ma prazdnota. nezobudza ma pocit, ze nemam sa preco usmiat, preco zit, a preco snivat. a ten pocit, ze som uz sta zostarla, uz nie je, odisiel... ked som nechala odist zaja.

pripravena na nove dni, na dazd a jesen, tesiac sa na... zajtra.

do vazy som vlozila kyticu nadhernych zltych ruzi. bad days are over.