kde zomieraju duse

kucery mi steklia ramena, je rano pol tretej, minam zelene svetlo za svetlom. vzduch je presiaknuty chladnym vankom, ktory nabera na intenzite ked pridavam plyn a odvieva chut dojedenej horalky. myslim na najrychlejsi sposob ako sa dostat do postele a susit si kucery z vecernej sprchy.

vlak stoji. nikdy nestoji na tych kolajniciach prechadzajucich vedla cesty. len raz, ked mu vietor vyvratil vagony na zasnezene burinie. a teraz. aj ja stojim, na cervenej.

zelena. chlap v cervenom srote predomnou nenasytne cumi na zavory par metrov od krizovatky. je ticho, dve sanitky vedla policie. chlap sa nepohyna, zatrubim. cudzie nestastie zaujima vsetkych idiotov.

az teraz si vsimam nove suv, zmliazdeny lexus. zvycajne by som mykla plecom, ze 6 miliard ludi je 6 miliard, nejak zomriet musia. teraz sa mi prevrati zaludok aj s horalkou, do oci mi vojdu slzy a spustam serenadu myslienok ako musim kazdemu vynadat kto sa mi neozval poslednych par hodin.

najrychlejsia cesta do postele, ale take dlhe zaspavanie som uz davno nemala.

peoplewatcher

som peoplewatcher. prechadzaju okolo a ja ich pozorujem. hladim na nich vo vlaku, z auta, z okna, ked len tak kracam mestom. hladim na nich ked stojim v rade na medium late a aj ked si don zamiesavam cukor.

dnes ale nemam naladu. nechavam ich prechadzat, predbiehat ma, minat ma sekavicnymi epizodami zaseknuteho filmu. nevenujem im pohlat, usmev, nic, dnes nic. vnimam len ich vone. sviezu, sladku, hlboko musku, ziadnu, potnu, ziadnu, vzdialenu, uzasne muzsku boze chvila nechaj ho prejst okolo este raz. nezaujimaju ma. odzvedavela som. je mi jedno aky mali dnes den, ci chcu, aby sa nam stretli oci, ci su smutni alebo stastni, normalni, blazni, ci mi cumia na prsia, nezaujima ma. vnimam vone. vonaju mi letom

tuzim sa mu polozit do ruk a vsat nadych jemneho mydla a naznaku parfemu co bol vyrobeny len kvoli mne. necham ho boliet za mojou vonnou siluletou ked odidem. potichu si odlozim do lona nadych jemneho mydla a naznaku parfemu a nepoviem mu, ze to je na horsie casy aby ma jeho vzdialenost tak nebolela.

nedelny tanec

vykladam nohy na stol hladajuc pohodu nedele. potlacena chut spievat nagyho mi pripomina ze byt sama neznamena byt ticho. zapinam radio a telo sa zacina ohybat v rytme. nasla som seba, opat raz, ako najdem seba v kazdej samote ked vytahujem spomienky, tuzby a moje vasne.

tam, kde som niekedy davno mala svoj domov, je kratko pred polnocou. dnes uz neviem, co je to... domov. z prace sa vraciam domov a predsa im niekedy vravim when i was back home... hraju sladaky, ale moje telo ma chut salsy. naoko profesionalne pre seba prekladam nohy, ovijam sa okolo imaginarneho partnera, hlboko sa mu zahladim do oci a rukou si prejdem po tele. prehodim vlasy, vo vyskoku sa otocim, vytvarim neviditelne kruhy bokmi...

spokojna s vykonom vyrovnajucim sa skuskami z gymnastiky ked som niekedy davno bola najlepsia na strednej si utieram kvapocky z cela. dusno jak v pekle.

hladam nedelnu pohodu. spomienkami na domov mi to nevyslo, nejaky iny navrch?

vyznam mojho tela

pisem len tak v uteraku. kvapky na ramenach odrazaju poulicne svetla a tak mam taky pocit v pozadi, ze sa cela lesknem.

neviem, ci byt stastna ci smutna. akosi si neviem vybrat. akosi teraz, pred skuskovym, v case najvacsieho natlaku, mi oznamia pohovor na povysenie vo financnom, novy mi neodpisuje a len tak si vnimam trblietajuce telo napol obalene v makkom uteraku a neviem ci mam byt stastna.

rozhodla som sa ist v noci natrhat pivonie do susedkynej zahrady pretoze milujem tuto jar, aj ked som prave dnes nerozhodna. byvanim sa neozyva ziaden dych len ten moj a okna jemne vibruju pod natlakom bubnov z vikendovej veselice. viskot teenegerov z toho strasidelneho kolotoca mi pripomina, ze neviem, ci som stastna ci mam byt smutna.

ovoniavam si to telo. vonia malinovou sprchou a stale sa na nom lesknu kvapky poulicnych svetiel. nemam vyznam.

ked zena mysli na to znova

myslim na to. na to ako sa to mimochodom stava. na to ze sa mimochodom dotkneme a mimochodom sa k sebe pritulime.

citim sa zrazu bezpecne sajuc jeho vonu ked si ma potiahne na hrud. viem ze mi hladi na prsia, potiahne tricko tam, kde ma byt, skryvajuc kustik cipky podprsenky. vzajomne sa hladime a radsej nemyslim na nic akoby som mala zacat mysliet a byt od neho daleko.

tak teraz o tom snivam, ake to bolo pekne ked sme sa zacali bozkavat. ma privrete oci, ja zvycajne tiez, a potom ma odnesie do spalne ale na to uz teraz nemyslim. chyba mi...

dodokonalost

podarilo sa.
s uskrnom len tak sama pre seba len tak mimochodom mu prechadzam bruskami prstov po chrbte. zmuri oci, mozno spi, mozno len tak rozmysla.

podarilo sa mi to. neveriacky nadsene sa ho dotykam mozno v potrebe presvedcit sa ze tu este je. mozno preto, ze ked prestanem, zdvihne hlavu s jeho potrebou presvedcit sa ci tam este som. on je ticho a ja stebocem. usmieva sa a ja sa citim spokojna. do dokonalosti.

odidem pred svitanim