zabka sa zalubila do tohto... pred troma rokmi

natahujem makke ruzove nohavice. dnes je pohov od vsetkych chlapov. nechavam si vlasy susit do neposlusnych kucier, pery mam stiplavo cervene. ockom este mrkam na telefon, ci si nahodou ktorysi nespomenie, ale nechcem aby si.

vcera mi bolo fajn. tak fajn, ze vies, ze to chlapca to nemysli zle. ze mu citas myslienky a on si ich da. rad ta chyti za koleno a ked ti vykukne kusok pokozky, tak si to vsimne. chce sa jej dotknut. jednoducho pocka, kym vsetci pochopia, ze chce byt sam a ja sa nedam prosit ze nemam este ist. nehram sa na netykavku, nie nie, ja som ho citala, vsetky jeho myslienky, viem, ze teraz to pride a bolo by nespravne robit inak.

a pritom mi napadaju cudne veci:
-nenechaj ho zajst pridaleko, nenechaj. vies, ze chlap si ta potom nebude vazit, aj ked vies, ze je to hovadina, lebo ked si ta nevazi uz teraz, nezmenis, dievca nezmenis
-prestan, nechytaj ho tak vazne, och bozeboze, co si komu zrobila, ze sa nevies premoct
-preco uz myslis na to, ze budes mat blondave deti, ze nechces, aby sa im pokozka spalila vzdy ked vyjdu na slnko, och ale ma svalnate nohy
-ty si idiot, ty si idiot, nemysli na zaja, ty si idiot. no a co, ze ta ignoruje, aj ty ignorujes od tejto chvile jeho
-co by na mna povedali jeho rodici?
-dories si ostatne male smetiska, potom si mozes urobit novu kopku
-citim sa fajn, tak ako po rokoch spolocneho zivota. len ako keby sme nieco preskocili... alebo ja som

odprevadza ma. uz mu nevidim do myslienok. dufam, ze ani on mne.

lebo som hrda, ze som ho nenechala. aj ked mi napadali cudne myslienky.

tak ako ma byt

viem, ze takto ma byt. mam naladu nad nicim sa netrapit. lebo akosi... je vsetko take spravne.

radsej si nalakujem nechty. radsej si pozriem nejake lacne dovolenky. radsej si dam druhy kusok cokoladkoveho kolacika.

lebo mam stale svalovicu na pravej nohe. cakal, ze zacnem. a potom sa opytal, ze ci je to len o zabave, ci vazne to nie je nic viac. prevratila som oci. tak to ma byt.

bozkavala som mu zimomriavky a prvy krat po dlhom case, pri pohlade na neho, konecne neklamala.

nalada prveho aprila

ako to je uz davno, co som ho videla, vravela som si. a tak mi napadlo, ze ked som nevidela ja jeho, ani on nevidel mna, preco to nevyuzit. bola teda prilezitost, on mal cas, tak som sa mu takto osobne-neosobne na chate ako sme sa poznali uz tri roky, rozhodla prezradit tajomstvo.

-vies po tom co sme sa videli
noo
-si sa ma pytal ci cakame a ja som povedala, ze necakame
noo
-cakali sme
fuuuu
-mala dva, teraz v oktobri, dianka
cozeeee!

nechavala som niekolko sekundove odstupy, nech mu fantazia pracuje, nech si predstavuje co moje dalsie slovo bude. citila som jeho napatost aj neschopnost rozmyslat, ked som za neho napisala poslednu vetu. odvahu som naberala dlho, ked som to pisala, tiez som sa triasla. akokeby to, co som mu vravela, bolo naozaj.

-cosi srandujem!

cez klavesy ku mne dolahol elektricky vydych nasledovany sprskou logickych oddovodneni, akymi sa ubezpecoval, ze naozaj otcom nie je. povedala by si mi to hned ako si sa dozvedela, ved ty si citis vajicka, ved to, tamto, ono...

usmievam sa nad zartikom a viem, ze mu v myslienkach, spolu so zavanom malej dianky, este chvilu dnes ostanem

windy days comin

its windy. as windy as chicago can get. covered with blankets i still shiver. dont know if its from the cold thats going on behind the windows, but my nipples show through the filmy tshirt. kinda ready to begin the project about ghana, or write some feministic ideas for a philosophy final, or maybe i could start on the subsdity-research paper. but first, i check whats new with friends online. nothin, really.

wanted to say something normal. like... on wednesday, the old lady on the bus, in a funny looking outfit, little stinky, pointlessly stated: so we have a new president. i wouldnt like to have his job. soo much work! and young people cheering, black people cheering, other people cheering, even that homeless on the train started his little speech which always endslike please, im poor, and im asking you for a penny, just a penny, could you? (and i always feel bad that i dont raise my hand and give him a dollar cause i feel like other people would say that i wanna show i have a good hearth, but i dont really have it, but i do, i really do, i volunteered in the hospital playing with kids, i have a "child" somewhere in zambia, she writes me letters from time to time, i dont know if this is enough, but i really do have a hearth, and they would think i dont. so i dont give him anythin, no pennies) and he said that it was the first time yesterday he saw people, black and white, being happy together for the same purpose. and i thought oh shut up, why do you make such a big deal of your race. i dont see you as a black, i see you as a looser. but i think we need loosers. i wouldnt mind being one. i am one. so i wanted to say something purposeful, but i decided not to. i like it like this. whatever

whole this windy day is boring, waiting for it to be over. waiting for him to say hi. waiting for him to miss me. it could take weeks thou.

scary... live the life like that. waiting for another day. waiting for this day to be over.

my windy thoughts...

Dychame baranky Letia nam zo srdca
Tym ktori lubia sa zima je horuca

Najdeme zazraky V case i necase
Laska su lahucke Snehove peniaze

Zazracne haliere Co letia pod nohy
Chudobnym milencom Zo zimnej oblohy

Zima je krajsia jar Ma rada uprimnych
Sepkaju na sklicka najdu hviezdy v nich
Skryvaju tajomstva o ktorych nevie nik
Jar ich raz vyzradi na stromoch zelenych
.
.
.
Nachadzat zazraky v case i necase
A minat lahucke snehove peniaze
(peteraj)

The first time I saw you
Oh, you looked so fine
And I had a feeling
One day youd be mine
Honey you came along and captured my heart
Now my love is somewhere lost in your kiss
When Im all alone its you that I miss
Girl a love like yours is hard to resist
Oh, oh, ooh, ooh, oh

Penny lover, my loves on fire
Penny lover, youre my one desire
Tell me baby could this be true
That I could need someone, like I need you
(richie)

pusa

mi povedal, sa mi to nechce citat pusi.

pusa... tak som ho volala, lebo pery mal plne a tvarovane do dokonalej pusy. a tak ma volal on, mozno preto, ze mam pery male tvarovane do minidokonalej pusy. on prestal, ja som prestala. az teraz mi znova povedal.

mozno sa pomylil.

mozno tiez rozmysla ze raz mozno, ked bude cas a ked si nenajdeme druhych, tak si najdeme cestu k sebe.

mozno si nevedel spomenut na meno. ako sa to volas? marienka, linda, zuzana?

a mozno sa len pomylil. zabudol, ze dnes nie je pred troma rokmi

nekonecne

byt je krasny, pritakavam zene so slnecnymi vraskami okolo oci. dodava cennik, do ruk mi vklada papiere a ja sa lucim s pozdravom, ze jej dam vediet.

a tak si to teraz v posteli prezeram. myslim na zaja, na jeho tichy byt s lesmi krizom cez cestu. aj ja by som sa mala uz osamostatnit. dostala som dnes nakricane, ze ostanem navzdy sama, aj ked viem, ze to bolo len ranit ma.
pipne smska. hnedooky uz asi odchadza od mamy a ide po mna, pomyslim si.

nie. zajo. vraj som mu nepovedala ako som sa rozhodla so skolou. neverim, ze sa ozval. neverim. mozno mam cislo od niekoho ineho kto sa vola ako on. chces sa stretnut?

prosim verneho hnedookeho nech ma odvezie domov. nechcem ist dnes von, chcem sa vyspat, tony uloh, vies... pobozkam ho na celo, on ma pevne objime. usmievam sa. citi, ze nieco nie je vporiadku. nemozem si pomoct... musim ist.

zajo ma vyzdvihne, stracam sa v luxusnej sedacke a zbezne hovorime o dvoch mesiacoch co sme o sebe nepoculi. ide sa osprchovat, mame sa ist najest. potom hovori, ze je uz neskoro.
je nam trapne. nevieme sa rozpravat, nie sme impulzivni, jednoduchi. aj ked ma neuveritelne pritahuje. o chvilu ma odvaza domov.

pisem mu, ze by som mu dala masaz, lebo ju potrebuje, ale som nechcela byt prilis utocna.
neodpoveda.

nevyznam sa v nom. neviem odhadnut na co asi moze mysliet.

mam v sebe plno myslienok. takych tych nekonecnych.