ako to je uz davno, co som ho videla, vravela som si. a tak mi napadlo, ze ked som nevidela ja jeho, ani on nevidel mna, preco to nevyuzit. bola teda prilezitost, on mal cas, tak som sa mu takto osobne-neosobne na chate ako sme sa poznali uz tri roky, rozhodla prezradit tajomstvo.
-vies po tom co sme sa videli
noo
-si sa ma pytal ci cakame a ja som povedala, ze necakame
noo
-cakali sme
fuuuu
-mala dva, teraz v oktobri, dianka
cozeeee!
nechavala som niekolko sekundove odstupy, nech mu fantazia pracuje, nech si predstavuje co moje dalsie slovo bude. citila som jeho napatost aj neschopnost rozmyslat, ked som za neho napisala poslednu vetu. odvahu som naberala dlho, ked som to pisala, tiez som sa triasla. akokeby to, co som mu vravela, bolo naozaj.
-cosi srandujem!
cez klavesy ku mne dolahol elektricky vydych nasledovany sprskou logickych oddovodneni, akymi sa ubezpecoval, ze naozaj otcom nie je. povedala by si mi to hned ako si sa dozvedela, ved ty si citis vajicka, ved to, tamto, ono...
usmievam sa nad zartikom a viem, ze mu v myslienkach, spolu so zavanom malej dianky, este chvilu dnes ostanem
No comments:
Post a Comment