byt je krasny, pritakavam zene so slnecnymi vraskami okolo oci. dodava cennik, do ruk mi vklada papiere a ja sa lucim s pozdravom, ze jej dam vediet.
a tak si to teraz v posteli prezeram. myslim na zaja, na jeho tichy byt s lesmi krizom cez cestu. aj ja by som sa mala uz osamostatnit. dostala som dnes nakricane, ze ostanem navzdy sama, aj ked viem, ze to bolo len ranit ma.
pipne smska. hnedooky uz asi odchadza od mamy a ide po mna, pomyslim si.
nie. zajo. vraj som mu nepovedala ako som sa rozhodla so skolou. neverim, ze sa ozval. neverim. mozno mam cislo od niekoho ineho kto sa vola ako on. chces sa stretnut?
prosim verneho hnedookeho nech ma odvezie domov. nechcem ist dnes von, chcem sa vyspat, tony uloh, vies... pobozkam ho na celo, on ma pevne objime. usmievam sa. citi, ze nieco nie je vporiadku. nemozem si pomoct... musim ist.
zajo ma vyzdvihne, stracam sa v luxusnej sedacke a zbezne hovorime o dvoch mesiacoch co sme o sebe nepoculi. ide sa osprchovat, mame sa ist najest. potom hovori, ze je uz neskoro.
je nam trapne. nevieme sa rozpravat, nie sme impulzivni, jednoduchi. aj ked ma neuveritelne pritahuje. o chvilu ma odvaza domov.
pisem mu, ze by som mu dala masaz, lebo ju potrebuje, ale som nechcela byt prilis utocna.
neodpoveda.
nevyznam sa v nom. neviem odhadnut na co asi moze mysliet.
mam v sebe plno myslienok. takych tych nekonecnych.
No comments:
Post a Comment