basen

boli to. znova. citam celu knihu basni a placem. keby ma niekto uvidel, povedala by som, ze ma stipu oci. boli to.

stlacam klavesnicu na mobile, ci nahodou nieco neprislo, asi kazdu polminutu. mala by som vymazat cislo, email, spomienky, tuzby a plany. hned teraz, kym citam knihu basni samozrejme o laske. hlava ma boli zo sobotnej noci, hrala som sa na stastnu a myslim, ze mi to celkom islo. a teraz ma hlava boli, ani nie tyzden po tom, co som bola usmiata a spokojna. a boli aj viac, cele srdce, cela dusa. cela kniha basni

polovacka na princov a princezne

chcela by som mu povedat, ako ten jeden povedal elizabeth, ze nech mi da jeho cislo. a ked mu povedala, ze odchadzam, tak sa rozhodol, ze on pojde za mnou, cely zivot, az do smrti. a prislo mi to take chutne, take jemne, take uprimne, az sa mi nechce verit, ze to povedal muz.

a tak by som mu chcela dat vediet, ze a ty ma tu mas, celu zalubenu, za posledne dva roky ani nebol den, kedy by som na teba nemyslela, a ty ma len tak nechas ist. nechapem.

on by sa roztopil a tiez by mi povedal, ze je zalubeny az sa mu lalociky na uskach cervenaju...

hacik je v tom ze to nie je podla scenara. povedal by si, ze ake zlate, ale... ja to necitim. nechcem ta viest za nos, tak radsej chod, chod dievca, a hladaj princa...

a tak aj bolo

ked to zacalo

May 12, 2008

Stare pesnicky
Aspon take stare ako vcerajsie rano
Aktualne zvyjaju moje boky v rytme
V dave ziadnych ludi
Pocitov spokojnej neistoty
Tykajucej sa princoch akoze len jednom z nich
Co nerealne pomohol
Vratit sa do praznej postele
S uplne dokonalym usmevom
O stasti

Su tie pesnicky
Hlavne tie smutne
Za smutkom som nasla
Princa
Listen to the wind of changes
Sounds beautiful

spomienkova

April 23
Ako dobre padlo
Ze rano bolo chladno
Ochladilo horucavu
Krvavych lic

Ako dobre padlo
Ze ulicny saso
Oslovil dievca si nadherna dama
Maj krasny den

Dobre padlo
Cislo od autobusara
Ako sa mame slecinka aky bol vikend bola zabava
Nie? Mozno by sme mohli ist na nejaku spolu

Mozno
Odpoveda mozno

Klame vie ze nie
Len to dobre padlo
Odviat bolavu cerven z lic

hladky den

o desat minut vyrazam. odpoveda strucnou okaj smskou a ja este precesem mihalnice maskarou.

lezime oproti sebe na gauci, dostavame sa k sebe coraz blizsie, usmievame sa na seba a jednoduche konverzacie plynu celkom hladko. chce sa bozkavat, zatvara oci, jednoduche instinktivne pohyby plynu celkom hladko. masiruje mi telo, ide mu to velmi hladko. sepkam mu, ze dnes sa nemusi bat, jemu sa to paci, mne o to viac. citim ako sa poti, jemne chveje, ako nevladze, pulzuje v nom zivot, ako sa mu nachvilku zastavi tep.

cesta domov je akosi mimo mna. jazdim predpisane rychlo, usmievam sa, pocit ako trochu nafajcena. som pokojna, stastna, aj ked mierne ubolena.

pride mi email, o stvrtej rano, ze este nespi. ma strach z toho, co sa stalo. ze by sme mali byt kamarati.

ide to celkom hladko. usmievam sa, som pokojna a stastna. akosi citim, ze sme este nedosli do toho stadia.

zabka ziarliva

chyba mi. neuveritelne. cim dlhsie ho nevidim, tym viac. ked nemam na co mysliet, tak si poviem a teraz idem mysliet na neho. a vtedy sa usmievam, je mi dobre, som stastna. a ked sa stretneme, pripravila som si ze mu poviem, ze mi chybal. velmi. aj ked viem, ze ak by som to ozaj povedala, ak by sme sa ozaj stretli, zatraposim a dostanem len chladnu mlcanlivu odpoved.

ale chyba mi.

vcera sme do jednej v noci sedeli na parkovisku, rozpravali o nicom, traposiny, tajnostky a zenske klebetenie a prisla rec aj na neho. ako ma to len ranilo, ze ostatni o nom vedia, ze chodil s tou poloirkou. ako mi busilo srdce aj ked som ten pribeh uz pocula. ako som mala chut vykriknut preboha, to nie s nou, on nie je jej, on je moj!

a tak to zasa zacalo. celou zalezitostou koho on je, som si vytvorila vnutorny battlefield, a myslienky, ze som jeho mi sprijemnuju den. aj ked len iluniozisticky.

prislo to, nebol ale na kolenach

moje vyhlasenie, ze budeme kamarati, lebo este neviem, alebo presnejsie: presne viem co chcem v zivote, bohvieako nezaposobilo. viem, ze citi, ked so mnou hovori, ze si ho nevazim ako predtym. vyhadzuje posledne haciky na udici mierniac moj zensky drzy slovnik akym komunikujem s kazdym ostatnym chlapom. planuje, vraj je uz pripraveny na manzelstvo. preboha...

a vraj ci by som si ho vzala keby sa ma opytal.

nie.

zazivala som, ako som velmi unavena, porozpravala mu co budem robit zajtra, zazivala som opat, a zlozili sme.

taka vystrasena som uz nebola davno.

cisarove nove saty

skusam si dnes saty. uz ich mam na sebe asi sti krat, vzdy si ich navleciem, popravim prsia, obujem ihlicky, pootacam sa pred zrkadlom, stiahnem brucho, skontrolujem ritku, niekedy rozpustim vlasy. prv idu modre pasikave, potom barbinovsky ruzove, potom nebickove, potom jahodkove. aj ked ani jedny z tych princeznikovskych nadhier som este neukazala svetu. nie je prilezitost.

ako male dievca, ked sa v aprili nevie dockat prveho teplejsieho majoveho dna. ako male dievca, snivam. o zajtrajsku, o nom, o tom, ako si raz myslela, ze ked sa vedla neho zobudim, ze budem neuveritelne stastna, a ked som sa zobudila, prekvapilo ma nieco uplne ine. ani kusok pocitu stastia. bola som spokojna. zila som pre moment. nechybalo mi nic, ziade zajtra, ziadne nove saty, ziadna potreba mat nieco ine.

mala som jeho a to bolo dost na cely zivot. v to rano.

o mesiac sa uvidime a on s tym rata ako so zajtrajsim dnom, uplne samozrejmym, uplne jednoduchym faktom.

dnes si dam aj nausnice a ked spustim zo seba lahucke letne latky, zostane len dnesok, pre ktory mam zit a pre ktory mam byt spokojna.

4:16 am

slubila som tomu chlapciatu, ze pojdem s nim von. stvrtok. ako kamarati, samozrejme. obima ma na rozlucku a ja citim tu vibrujucu energiu, ze jeho predstavy o tom, ako to dnes pojde lahko a co sa stane, su roztrusene do milionov kvapiek rosy augustoveho nocneho chladu. vdychavam vonu jeho satctva, nemozem prestat mysliet na zaja. aj jeho vonalo rovnako. nemozem, nemozem, nemozem... sa zbavit myslienky na zaja... nemozem s tym nic urobit. zajo tamto zajo hento, bol taky, iny, lepsi, aj ked nie este ten princ vysnivany, bol zajo a nechal ma tak. poslala som mu email, minuly piatok v noci, ze ci sa hneva a ze chcem byt kamarat taky ako predtym. zajo odpovedal v nedelu, ze nie, nehneva, len je velmi zaneprazdneny a tri tyzdne ani nemal telefon.

zacala sa strategia. tak on si nevie najst minutku?! neodpisala som. ani som neplanovala.

ponarala som sa teda do makkeho tricka chlapcata pripominajuc si blizkost zaja.

v piatok bol online moj davny on. porozprava mi, ako sa ma, ale teraz bezi na jedno. som zvedava, ake to bude, ked sa vratim. zamestnava mi to myslienky. zranim ho? podvedome by som asi chcela.

sobota rano, o tretej, v najlepsom sennom nebi, mi zavolal davny moj. aby som k nemu prisla. jasne, ze nechape, ze sa chcem vyspat, on ma na to cely vikend, ja len dnesnu noc. pocutelne zroneny predychaval rozchod, ktory ani velmi nebol rozchodom pre mna psychycky, lebo ved sme nikdy spolu neboli, ale za posledne dni jeho naliehave kroky stupnujuce spolocny vyskyt v kruhu jeho kamaratov a slova zintenzujuce vaznost on a ja museli jednoducho viest k tomu, ze mu poviem, chlape, zobud sa. nemas mi co ponuknut... ziaden sen, krok vpred, nemas lano na ktorom udrzis seba, nie nas. asi nechape. taki su uz ti chicagski muzi.

rano otvaram emaily - naozaj sa nehnevam, len mam vela prace, v piatok o jednej byt este stale v praci, to vobec nie je zabava, tento vikend je prvy volny asi po mesiaci, tak to mozeme dobehnut-.
srdce sa mi roztapa. nad strategiou ktora fungovala. a nad tym, ze som asi naozaj don zblaznena. aspon trocha na mna myslel, lebo strategia ukazala, aj ze nevedel, co si ja myslim, aj ze sa citil rovnako zmatene ako predtym ja.

odpisala som, ze pracujem.

tentokrat ja.. ale bola by som uplne usmievava, keby sa to dalo.

vratila sa istota. tymi malo slovami sa citim znova ako predtym. liham si do postele, je 4:16 am, este mrkam na telefon, ci nahodou nieco. ale nic. strategie...

je 4:16 am. ukladam si vlasy na stranu, zaspavam s usmevom.

videoclip

sedi vedla mna a smejeme sa na tom ako mi on pred chvilou volal. podnapity zistoval ci sa zabavam a kde presne som. ona vie, ze o neho nestojim. ze mi na nom uz nezalezi. ze nie je to, co som si vysnivala.

a ja viem, ze by som mu to mala naznacit. hey, you know, lets just be friends. nuz, nebolo by to daleko od toho co sme teraz, vidajuc sa raz za dve mesiace a volam zvycajne ja, ale aspon by som zastavila tu domino retiazku, ze: jeho mama ta uvidi prvy raz, potom vas uvidi, ze vystupujete spolu z auta prichadzajuc z predlzeneho vikendu a potom ti on povie, ze som ta chcel zavolat na rodinnu oslavu, ale vedel som, ze si robila. ale sla by si keby?

vychadzame, obe plne myslienok. ja s takymi, o ktorych ona nevie, ona s velmi podobnymi, len ja o nich viem. dievca, mas na lepsieho, vravela som jej. povzdychla akoby uz len chybalo, aby sa ukazal vo dverach.

usmiala som sa na policajta, mojim nacvicenym babikovskym usmevom, viem, ze cely makne. chechtajuc sa polosmutnym vyrazom odkracame vo velkom style k autu. sandalky pekne klopkaju a neonky ziaria cez velkomesto az tak, ze nevidno hviezdy. priala by som si, aby jedna padla. hned tu, na moju gebulu, slahla ma svojim kamennym chvostom, ak by niejaky mala a ja by som si konecne zacala vazit to co mam, nie co mozno budem raz mat.

biedne, ale predsa este schopne udrzat si vyraz triezvych vystupime pred klubom, ona mi este odklada sako do auta. zo strieborneho natriasajuceho sa cadillacu vystrci hlavu zakomplexovane nizky gangac, velke okuliare mu zakryvali tak pol hlavy, zapiska, konverzacne nahodi velmi galantne oslovenie tykajuce sa asi mna. jaci tym svojim pubertiackym hlasom a ja si len sklonim hlavku pocuvajuc ju ako mu krici, ze ano, aj my ideme tancovat tu, a ano hanbi sa, ale len preto, ze na dievcata sa nepatri kricat z auta.

ako scena z videoclipu. len mi chybal nejaky svalnac, ktory by naplul tomu retazami ovesanemu primitivovi rovno na vyholeninu. keby to bolo ako z videoclipu...

jednou nohou v konci leta

pocuvam jej zivotny pribeh a som hrda na seba, ze ma ta zenska intuicia zasa raz nesklamala. mam pred sebou silnu zenu s orieskovo hnedymi sosovkami.

srkam z margarity, je silna a tequila nam krivi usta do usmevov... ako je nam vpodstate dobre. obe mame slzy v ociach, beznadejne vnutro, a vieme, ze klameme, ak povieme, ze je nam dobre, ale nech. okraj pohara chuti slano a ja by som to chcela sladke aj ked ano, tequila ide so solou a citronom. to viem od strnastich. aj ine veci by som chcela radsej sladsie, ale ano, asi to tak nepojde.

zajtra bude novy den, aj ked su augustove uz chladne, mozno zajtra bude jeden sladky.