o desat minut vyrazam. odpoveda strucnou okaj smskou a ja este precesem mihalnice maskarou.
lezime oproti sebe na gauci, dostavame sa k sebe coraz blizsie, usmievame sa na seba a jednoduche konverzacie plynu celkom hladko. chce sa bozkavat, zatvara oci, jednoduche instinktivne pohyby plynu celkom hladko. masiruje mi telo, ide mu to velmi hladko. sepkam mu, ze dnes sa nemusi bat, jemu sa to paci, mne o to viac. citim ako sa poti, jemne chveje, ako nevladze, pulzuje v nom zivot, ako sa mu nachvilku zastavi tep.
cesta domov je akosi mimo mna. jazdim predpisane rychlo, usmievam sa, pocit ako trochu nafajcena. som pokojna, stastna, aj ked mierne ubolena.
pride mi email, o stvrtej rano, ze este nespi. ma strach z toho, co sa stalo. ze by sme mali byt kamarati.
ide to celkom hladko. usmievam sa, som pokojna a stastna. akosi citim, ze sme este nedosli do toho stadia.
No comments:
Post a Comment