skusam si dnes saty. uz ich mam na sebe asi sti krat, vzdy si ich navleciem, popravim prsia, obujem ihlicky, pootacam sa pred zrkadlom, stiahnem brucho, skontrolujem ritku, niekedy rozpustim vlasy. prv idu modre pasikave, potom barbinovsky ruzove, potom nebickove, potom jahodkove. aj ked ani jedny z tych princeznikovskych nadhier som este neukazala svetu. nie je prilezitost.
ako male dievca, ked sa v aprili nevie dockat prveho teplejsieho majoveho dna. ako male dievca, snivam. o zajtrajsku, o nom, o tom, ako si raz myslela, ze ked sa vedla neho zobudim, ze budem neuveritelne stastna, a ked som sa zobudila, prekvapilo ma nieco uplne ine. ani kusok pocitu stastia. bola som spokojna. zila som pre moment. nechybalo mi nic, ziade zajtra, ziadne nove saty, ziadna potreba mat nieco ine.
mala som jeho a to bolo dost na cely zivot. v to rano.
o mesiac sa uvidime a on s tym rata ako so zajtrajsim dnom, uplne samozrejmym, uplne jednoduchym faktom.
dnes si dam aj nausnice a ked spustim zo seba lahucke letne latky, zostane len dnesok, pre ktory mam zit a pre ktory mam byt spokojna.
No comments:
Post a Comment