videoclip

sedi vedla mna a smejeme sa na tom ako mi on pred chvilou volal. podnapity zistoval ci sa zabavam a kde presne som. ona vie, ze o neho nestojim. ze mi na nom uz nezalezi. ze nie je to, co som si vysnivala.

a ja viem, ze by som mu to mala naznacit. hey, you know, lets just be friends. nuz, nebolo by to daleko od toho co sme teraz, vidajuc sa raz za dve mesiace a volam zvycajne ja, ale aspon by som zastavila tu domino retiazku, ze: jeho mama ta uvidi prvy raz, potom vas uvidi, ze vystupujete spolu z auta prichadzajuc z predlzeneho vikendu a potom ti on povie, ze som ta chcel zavolat na rodinnu oslavu, ale vedel som, ze si robila. ale sla by si keby?

vychadzame, obe plne myslienok. ja s takymi, o ktorych ona nevie, ona s velmi podobnymi, len ja o nich viem. dievca, mas na lepsieho, vravela som jej. povzdychla akoby uz len chybalo, aby sa ukazal vo dverach.

usmiala som sa na policajta, mojim nacvicenym babikovskym usmevom, viem, ze cely makne. chechtajuc sa polosmutnym vyrazom odkracame vo velkom style k autu. sandalky pekne klopkaju a neonky ziaria cez velkomesto az tak, ze nevidno hviezdy. priala by som si, aby jedna padla. hned tu, na moju gebulu, slahla ma svojim kamennym chvostom, ak by niejaky mala a ja by som si konecne zacala vazit to co mam, nie co mozno budem raz mat.

biedne, ale predsa este schopne udrzat si vyraz triezvych vystupime pred klubom, ona mi este odklada sako do auta. zo strieborneho natriasajuceho sa cadillacu vystrci hlavu zakomplexovane nizky gangac, velke okuliare mu zakryvali tak pol hlavy, zapiska, konverzacne nahodi velmi galantne oslovenie tykajuce sa asi mna. jaci tym svojim pubertiackym hlasom a ja si len sklonim hlavku pocuvajuc ju ako mu krici, ze ano, aj my ideme tancovat tu, a ano hanbi sa, ale len preto, ze na dievcata sa nepatri kricat z auta.

ako scena z videoclipu. len mi chybal nejaky svalnac, ktory by naplul tomu retazami ovesanemu primitivovi rovno na vyholeninu. keby to bolo ako z videoclipu...