kucery mi steklia ramena, je rano pol tretej, minam zelene svetlo za svetlom. vzduch je presiaknuty chladnym vankom, ktory nabera na intenzite ked pridavam plyn a odvieva chut dojedenej horalky. myslim na najrychlejsi sposob ako sa dostat do postele a susit si kucery z vecernej sprchy.
vlak stoji. nikdy nestoji na tych kolajniciach prechadzajucich vedla cesty. len raz, ked mu vietor vyvratil vagony na zasnezene burinie. a teraz. aj ja stojim, na cervenej.
zelena. chlap v cervenom srote predomnou nenasytne cumi na zavory par metrov od krizovatky. je ticho, dve sanitky vedla policie. chlap sa nepohyna, zatrubim. cudzie nestastie zaujima vsetkych idiotov.
az teraz si vsimam nove suv, zmliazdeny lexus. zvycajne by som mykla plecom, ze 6 miliard ludi je 6 miliard, nejak zomriet musia. teraz sa mi prevrati zaludok aj s horalkou, do oci mi vojdu slzy a spustam serenadu myslienok ako musim kazdemu vynadat kto sa mi neozval poslednych par hodin.
najrychlejsia cesta do postele, ale take dlhe zaspavanie som uz davno nemala.
No comments:
Post a Comment