Este je tma ked otvorim oci. Nepocitam baranky, len stisnem viecka a myslim na modre nebo, zlte slnko a zelenu travu s nejakym krovim. Podobne ako na detskom vykrese – len vynecham domcek s oknom predelenym vstvoro, velkymi dverami a krivym kominom pripevnenym k streche pod pravym uhlom. Robievam to tak od malicka. Malo by to fungovat ako baranky.
Este som mu chcela povedat, ze ked lezime, vyzera inak ako inokedy.
Zaujimam viacerych. Lichoti mi to. Viem, nema preco. Okna tymto neumyjem, ani zelena luka, zlte slnko a modre, bezoblacne nebo sa mi nebude premietat jednoduchsie. Dofrasa, stale ma nepresiel fakt, ze s blizencami si panny nerozumeju. Preco je tolko chlapov narodenych v juni?
Vravim si, ze casom vsetko preboli, spomienky sa vytratia, neciste pohnutky utecu alebo si najdu niekoho ineho. A ja raz vyrastiem z tych hormonalnych neistot. To si teda takto vravievam.
Brnkli mi do nosa prave popoluskyne ranne luce.
No comments:
Post a Comment