bezradne si prezliekam tricka. potom menim jeansy. skusam niekolko parov topanok. nepacim sa sama sebe. pripnem si sponky do vlasov, pery na cerveno, aby to kontrastovalo s cierno-striebornym outfitom. podarilo sa, spokojne na seba zmurknem. este si prislubujem, ze musim trosku schudnut.
privita ma, chvilu stojim pri vchode. konverzacie sa minaju okolo mna. bali ma jeho nevlastny brat, hovori mi o jeho skvelej a dobre platenej praci. prekukla som ho, priznava sa ze building engeneering nie je az take fancy ako to znie. chlapci z prace si robia srandu. dozvedam sa, ze chcem Mike-a odviest domov, nemam nechat usta otvorene prilis dlho, a podobne dvojzmyselne narazky. racio zena-muz sa pohybuje niekde okolo jedna k piatim. vravim, ze nepijem.
vchadza augustovy. pristavi sa, usmeje, kolegovia si vsimnu, ze nieco nie je vporiadku. neboli ste si blizki? sepkaju... boli, ale bozkavali sme sa. odpovedam. a on sa neozval spat. vybojovala som si zensku stranu tym radikalnym postojom. odchadzam. byvaly ma odprevadza, objime.
dvaja muzi v jednej miestnosti, ktori ma povazuju za "prilis blizku" nevestia nic dobre.
po hodinke spanku mi vola ten byvaly. ze ci sa nevratim. pripitym hlasom kladie sproste otazky a mne sa vracaju myslienky na to, ze sa casto pohyboval okolo tej vo fialovom. ved nech mu teraz robi spolocnost, ked mu je smutno. pocas hovoru mi volal aj augustovy. nechal voicemail, aby som mu zavolala. volam... ci som uz odisla... aha... tak nic...
je mi zima, zabalim sa do tepleho zupana. sladko zaspavam
No comments:
Post a Comment