oblaky padaju k asfaltovym cestam. su uz tak nizko-nizko, ze keby som bola o trosilinku vyssia, uz sa mi maca ranna frizura v sivych kvapkach. spoza plasta mi v rytmickom casovani vykuka prava noha. jej zaber je limitovany fuchsiovymi satockami a rovnovahou lodiciek.
spokojna vydyhujem po poslednej skuske, a do kopky si zhrnam zvysnu energiu na dnesnu noc. sustredit sa, nemysliet na neho alebo na nejakeho ineho, nemysliet na nic len na ciel. aj ked este neviem, ako vyzera.
No comments:
Post a Comment