Sunday, June 28

svato.janska.

zo svatojanskych noci som vzdy mala cudny pocit. smutny. znamenali, ze dni sa kratia. ztmievat sa bude skor, noci bude viac.

teraz? uzivam si pomaly prud vody na nafukovacke mrkajuc na mladuckych plavcikov, opalovanie sa na luke a pohlady osameleho bezca alebo toho, co si uzival rychlu jazdu na koni, necham kolegu pozriet si vystrich na priatelskom stretnuti, kedze v praci takuto moznost nikdy nedostane. a potom, tie najkrajsie veci odlozim na neskor, na cas, ked sa zveceri. 

pobehujem mu po byte. v jeho tricku, kucery mi padaju na plecia, umyvam riad a utieram prach. nechcem sa mu strcit do zivota, vnutit sa milym usmevom, urobit sa nevyhnutnou... len mu chcem umyt kuchynu. vymenime si zopar bozkov, odstrim ho, nech ma necha dokoncit to. usmieva sa. neskor vravi, ze mal uzasny den. verim mu.

do dna sa totiz zmesti menej, ale ja z toho spravim hrstku kvalitnejsich cinnosti.

a noci su o trochu dlhsie.


1 comment:

Daily Whinger said...

velmi dobry feel-good post. zjavne stastne zamilovana :-)