kniznicne slova

bludim ulickami oblozenymi knihami. prstom tukam na kazdy v umelokozi viazany journal. pripada mi smiesne to kostolne ticho. bezslovne. tak sa mi velmi chce rozpravat a lahcit mysel. vymyslat nove slova, ktore budu zniet uplne srandovne a ktore este nikto nikdy predomnou nepouzil. take jednoduche slova. bezslovne, samozrejme. ved ako inak - v kniznici?! dovolene je len zakaslat si, kychnut, trosku sustiat vetrovkou, a hovorit nehlucne slova. do umelokoznych hrubiznych zvazkov economist z osemdesiateho tretieho. z osemdesiateho stvrteho. piateho.

napriklad domedovane prsty. hovorim domedovane prsty kniznicnymi slovami a on by vedel, co to znamena. myslel by si: hovori domedovane prsty a vedel by to podla toho, ze sa mi lepia o zvazky starodavnych casopisov na druhom poschodi bludiskovej kniznice.

usmievala som sa, len tak - nad myslienkami. tak ako sa usmievaju blazni. krivim usta nad hocicim. vcera mi povedal ten pan opilec s dvoma kamosmi a cervenou tvarou a zenou, ktora hladkala kolena dvom z nich naraz, zapijala energy drink vodkou z plastovej flase. povedal mi, ze mam najkrajsie oci. a potom sa spytal, ci z ich hlucnej skupinky ide strach. trosku, vravim. ale ja som sa nebala. ja som mala len najkrajsie oci.

usmievam sa ako blazon. o par elektrickovych miest dalej sa usmieva iny blazon, on sa smeje zo mna. a smejeme sa vlastne sami zo seba. uhybam ocami a stale sa smejem. a citim sa ako keby som zasa mala sest a niekomu sa zapacilo moje bezprostredne spravanie. sklonim sa k brooksovej siedmej kapitole o current security implications a ked nabuduce zdvihnem hlavu, uz tam nik nesedi. odisiel. nerozlucil sa. ved nemal preco.

a ja mam chut rozpravat. vela a vela a vela. o tych ludoch, ktori sa bezprostredne usmiali a povedat im, ze dakujem. chcem ti povedat o tom, ako som kohosi dnes chytila za ruku aby jej vyschli slzy v cervenanych ociach. chcem rozpravat, sepkat, o hrubiznych zurnaloch, o tvojich ambicioznych ociach a mojich cervenych licach a veciach, co ma len tak prinutia usmievat sa.

lebo sa bojim, ze ked o tom nebudes vediet ty, tak sa to vobec nestalo.