polcasova kriza

vietor ma prefukaval do poslednej nitky. vravi sa to o dazdi, ale mna tak prefukal vietor. stala som pod velkou ziarovkou na nadrazi a myslela na to, ze nejak tak ziju kurcata na vykrm. pod velkymi teplymi ziarovkami. 

tuzim po lete, po jemnych satockach pod ktorymi ostanem naha. aj po tom, aby to ktosi vedel. kracali by sme si po starej asfaltke, pod kosatymi bukmi a brestami z ktorych vykukavaju jemnulinko zelene listky. vedel by, ze sa moze citit bezpecne. a ja by som citila, ze viem, ze... 

este to niekolko zim a jari potrva.

otacam hlavu kym vo vzduchu poletuju paperove kusky mrazu. stale myslim na tie vykrmove kurcata. im tak zima urcite nie je. 

zachranila ma elektricka. odmotam sal, ochladia ma ludske tvare.