dangerous.

zatiahla som si bielu perinu po bradu. vcera som ju vyprala, este imaginarne vonala. sklbila som sa, potiahla kolena blizsie k telu. zavraty tepla a na to triaska, neutichajuca bolest vo vnutri. dnesok sa neskonci, neviem si predstavit, ze by skoncil... 

vsetky ceruzky mam v niektorych knihach. ani jedna v peracniku. nanervy - ta predstava kolko knih musim docitat za sedem tyzdnov. dnes som citala tu o state death. pisala ju zena. zvacsa ma to nezaujima, kto napise co, ved si predstavte, aby ma to vsetko zaujimalo. potom by som vedela vsetky priezviska takych ludi ako patrik - ten vraj chce vydat knihu a aj by mu ju vydali, len je kriza. tak mi povedal. ako moze ktosi vydat knihu, ak nema ani kusticok mozgu. ako? tak pisala ju zena, lebo prisamvacku som chcela vediet kto by mohol napisat v zozname vsetkych "mrtvych" statoch, ze czechoslovakia mala v 38 violent state death a neskorsich kapitolach pisat len o non-violent z 92. vsetkych nas biednych studentov chce nacisto domadarit?

ale vravim, bolo mi zle. aj som kolegovi pisala, ze dnes sa najest nejdeme. povedal, ze fajn. dobry chalan. nevnucuje sa. tak to mam rada. teda nie, nemam.

vo stvrtok sme podpisovali kazdorocne hr papierovacky. posledny bol o romantic, sexual, or other relationship at the workplace. vyhodia toho na vyssej pozicii. ak obaja su na rovnakom leveli, ide ten s vacsim poctom rokov. uz viem, preco sa bal. 

zababusim sa do perin. sa v nich citim velmi bezpecne. kym mi rano nezazvoni budik a praca ma zacne zasa ohrozovat.