dychajme baranky

krajina ubieha za oknom. je to take carovne pomenuvavat oblaky podla tvaru. basnit o trojskych konoch a dvojhlavych drakoch, diskutovat o prasiatkach a divych svinkach. nachvilku navstivit jednoduchy svet. paci sa mi to.

mam cas mysliet na nieco nepodstatne, naplanovat uplne sialene veci. take, co sa netykaju zajtrajska, kariery, rodiny. 

tak kecame o dolezitych skutocnostiach so stvorrocnou a posielame si vzdusne bozky. na otazku preco? odpovedam vzdy uspokojujuco. deti ma miluju. mozno by som jedno aj brala. vravim, dnes sa zaoberam tymi nerealnymi planmi.