obdivujem davy ludi, pary, muzov v bielych koseliach. babicky s natackami konzultuju s inymi babickami co vencia pudlov. svetla sa odrazali od jazera a ja som si vytvarala kratkodobe spomienky. makke, prijemne. spomienky bez slov. s chvilkovymi tuzbami. tuzbou prave teraz zabludit. stratit sa v ulickach, spomienkovat s perami v usmeve. v tieni jarnych listov co obrania pred uv lucami poulicnych svetiel.
nasla som cestu domov.
napisal aky bol zvysok vikendu. strategicky si to vypocital, pan pravnik.
No comments:
Post a Comment